zamatové čierne nebo nad hlavami ľudí
duša smutná v okovách
poznačená ťažkým hriechom
hľadajúca odpustenie, medzi nimi blúdi
silným prúdom v dave, cestičku si razí
chcela by prejsť na druhý breh
no hriech ju k zemi zrazí
kruto znáša ťarchu trestu
počuť plač a vzlykanie
nájsť nevie tú správnu cestu
kým nepríde svitanie
zamatové jasné nebo nad hlavami ľudí
anjel spásy vytasil svoj meč
šmahom ruky, duša voľná
okovy sú preč.
© Róbert Mačej 2013
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára