zátoku
modrého mora, pláž piesočná lemuje
pod
hladinou tvorstvo pestré, úprimne sa raduje
na
čele tej super bandy, stojí ryba – makrela
„meine
liebe, čo ste tuná, mein name ist Angela“
tvrdohlavá,
panovačná ryba všetkým vládne
tí
čo štipku umu majú, sú z nej často na dne
jedného
dňa do zátoky prišla veľká návšteva
Babrak
– mečúň kričí na ňu: „nice to see you Angela“
z
ďaleka jej prišiel prísne tajnú správu zvestovať
„z
pustých krajov k zemi tvojej rybky túžia cestovať“
netúži
prísť na návštevu iba hlúčik jediný
horda
rýb chce presťahovať komplet celé rodiny
ku
zátoke panenskej sa črieda morská valí
mračná
husté všade vôkol, lúče slnka halí
tuniak
Rašíd ako prvý prehovoril k Angele
„Salám
moja, aké to tu strašne je byť veselé“
„tak
my tu, byť hladní, smädní, kde by mohli nocovať?
zabudnúť,
že my tu u vás chcieť niekedy pracovať“
„pozerať
na môj rodina, to byť moje šproty
nedúfať,
že dakedy ich poslať do roboty“
„my
tu neísť toľká cesta, aby také zmeny
radšej
iba užívať si s vaše dcéry, ženy“
rozdeliť
ich medzi svojich, tak Angela mudruje
u
domácich nepokoj sa sekundami stupňuje
„keine
sorge, keine sorge, počúvajte všetci !
to,
že chcú nám ublížiť sú len hlúpe kecy“
„prichýliť
je pre nás výzva, je to pre nás test
a
ten, kto sa bude priečiť, neminie ho trest!“
všetko
sa však komplikuje, chaos vládne v mori
všetci
okrem makrely sú z toho vážne chorí
ako
problém vyriešiť a ponaprávať chyby?
Angele
chcú zrátať kosti v mori všetky ryby
ortieľ
nad ňou vyniesli, už končí báseň “veselá“
v
sieti vlastnej hlúposti sa zachytila makrela
©
Róbert Mačej
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára