utorok 27. októbra 2015

Nedobrovoľná rehabilitácia

Pred nejakým časom som sa vybral k lekárovi na neurológiu s bolesťou chrbtice, a ako to už býva, s pribúdajúcim vekom sa na človeku objavujú príznaky stárnutia :) sprevádzané občasnými bolesťami. Nie som síce o dva roky mladší ako hnedé uhlie, ale predsa, musel som.

Pán doktor ma odporučil na rehabilitácie, nech sa to dá aspoň trochu do poriadku s upozornením, aby som sa menej stresoval, pretože moja diagnóza je dôsledkom nadmerného stresu. Tak si vravím, že dobre, popremýšľam a začal som si hľadať rehabilitačné stredisko s čo najlepšími referenciami.

Prišiel deň D a na základe objednávky som sa dostavil, na prvú procedúru. V príjmovej ambulancii ma prijala na pohľad sympatická zdravotná sestra, vypísala mi papiere, dala mi do ruky lístok s číslom 17 a poslala ma do čakárne, kde sa začala prvá „procedúra“.

Bolo nás tam asi šesť, alebo sedem a spoločnosť nám robila televízia, v ktorej išla práve nie mne veľmi obľúbená relácia – Teleráno. A tu sa začala aj moja nedobrovoľná „rehabilitácia“. Poobzeral som sa, či náhodou neuvidím nejaké voľné miesto v chodbičke pred čakárňou, aby som nestresoval svoju chrbticu pozeraním tejto „plodnej“ relácie, no najbližšie voľné miesto bolo tak ďaleko, že lekár na ktorého som čakal by si ma asi nevšimol a nakoniec ani ja jeho, tak som si to rozmyslel a ostal som tam „nedobrovoľne“ sedieť. Práve vysielali vstup, kde bola pozvaná „stálica“ slovenského šoubiznisu – Sisa. Čerstvá päťdesiatnička s elánom na rozdávanie. Ako prvé pri rozhovore to zapichla moderátorka Lenka, keď jej zalichotila, že vyzerá na tridsať a že ako to robí, aký má recept na mladosť. Musím uznať, že Sisa vyzerá na päťdesiat celkom dobre, ale na tridsať? Manuálna vyťaženosť „obyčajnej“ päťdesiatníčky na nej stopy nezanechala, tak asi preto.

Zaujala ma reakcia ženy, ktorá mohla mať podľa mňa tiež okolo päťdesiatky. Ťažký povzdych, zagúľanie očami. Zrejme mala iné starosti a miestami som mal pocit, že aj ona tam je na nedobrovoľnej „rehabilitácii“, tak ako aj ja. Mladík, ktorý sedel vedľa mňa pravdepodobne zdieľal tie isté tiché názory a na každý kompliment, ktorý „DIVA“ Sisa dostala, sa len uškľabol a popod nos si zamrmlal „isteže :D“. Bolo to celkom fajn pozorovať ich reakcie.

Tak, „Teleráno“ skončilo, ale nedobrovoľná procedúra pokračovala. Niesla príznačný názov: „ZÁMENA MANŽELIEK“, doslova jahoda na šľahačke. Ešteže máme také vymoženosti ako sú smartfóny, ktoré dostali do vienka mobilný internet. Tak som si na skrátenie času začal čítať svoje obľúbené blogy. Nedalo sa. Stále mi tá „čierna skrinka“ niečim odpútavala pozornosť. Perlami aktérov spomínanej relácie. Niečo neskutočné. Tragické osudy ľudí, ktorí sa dobrovoľne a asi aj zo zúfalstva pokúšajú nájsť šťastie prostredníctvom plytkej relácie, ktorá im tie ich životné cesty ešte viac zauzlí a poprehadzuje. Intímne detaily zo života aktérov, nadávky a „lichôtky“, proste všetky detaily z ich života priamo na podnose v čakární ambulancie.

Dobrovoľne tieto programy nesledujem, no niekedy na výber veľmi nie je. Verím však, že väčšina z nás, čo sme tam čakali, každý na svoju procedúru, ak by sme mali ovládač od tej televízie, tak by sme to minimálne prepli na iný kanál, ak nie úplne vypli. Ale koľko jednotlivcov je medzi nami, ktorí sa kŕmia takýmto televíznym odpadom, ktorý neprináša pohodu, ale skôr, alebo najmä nervozitu, podráždenosť a emocionálny rozklad a hlavne nedobrovoľnú „terapiu“.


© Róbert Mačej

utorok 13. októbra 2015

...deň kedy ma opustila duša...

to je ten deň, keď ma opustila duša
ten čas, keď na mne svoju krutosť skúša

tá chvíľa, keď ma moja bolesť vábi
ostal som sám, zlomený a slabý

v ten moment, keď uvidel som peklo
vtedy sĺz naraz veľa tieklo

tú chvíľu možno pôjde ešte zvrátiť
chcem naspäť to, čo som nikdy nechcel stratiť

© Róbert Mačej 2013

...divoký parlament...

v hustom lese pri potoku zasadá dnes parlament
mucha Janka kontroluje, či má v pere atrament
zapisovať musí všetky poslanecké bludy
nechce veriť, že zaspávať bude dnes od nudy

už zo zvyku, schôdzu začne Paľko, divná vážka
každému je jasné, že to bude zase fraška
jazykom si oblizuje upravené fúzy,
ukazuje ktorým smerom sedia jeho múzy

na rade je komár Robko, zase búcha do stola
topiť on chce iba plynom, dosť má z dreva popola
doma sa mu jeho stará nesmie klepať zimou
pokým on si v teplom bare hrkútať chce s inou

na balkóne parlamentnom, hmyz prežíva muky
a grošmajster ovad Peter, už si medlí ruky
aj on by rád doma topil strašne lacným plynom
osláviť to potom musia všetci dobrým vínom

z opozičnej lavice sa hlási lienka Helenka
za tým celým fiaskom, je pivo, víno, pálenka
v koši, pavúk Igor vidí prázdne fľaše moku
ani jedna neunikla pozornému oku

otravný hmyz uteká von z parlamentnej sály
netúži po kritike, chce počúvať len chvály
a aj jeho súkmeňovci omámený vínom
túžia iba po rúvačke a po ničom inom

© Róbert Mačej 2013

pondelok 12. októbra 2015

… zatrpknutá …

zatrpknutosť zaplavila tvoje srdce veľkou silou
prešla telom, prešla mysľou
prúdi v tebe každou žilou

ty si jej to dovolila, vzdať si sa jej nechcela
zmätená, bez kúska sily
zaslepená čudným šťastím
láska v tebe zomrela

je tu ale niekto, koho ranilo to bolestne
temná nemoc pohladila jeho dušu povestne

nedala si šancu jemu, záujem tu je len tvoj
ako ty chceš nech je iba
vydupeš si stoj čo stoj

pamätaj na túto chvíľu
skazy posol rukou svojou čoskoro ťa otočí
neubehneš ani míľu
tým, ktorým si ublížila budeš hľadieť do očí

© Róbert Mačej 2013

…nočná mora…

mokrý ako myš, mora nočná myseľ trápi
telo zmieta kŕč, každú noc keď spíš

ponoríš sa vo sne, do tajomného lesa
beštie ti strhávajú z tela kusy mäsa

tebe novým sprievodcom je strach a hrozné kvílenie
nočné tvoje dobrodružstvo, prinieslo ti trápenie

od bolesti kričal by si, nevieš vydať hlások
ráno zdobí čelo tvoje ďalšia pára vrások

zo sna cítiš ako krv sa s prúdmi potu spája
v hlave tvojej nie si sám, bývajú tam dvaja

uveríš, že na vine je tvoja myseľ chorá
z ktorej žije v hlave tvojej, hladná nočná mora

© Róbert Mačej 2013

...zločin...

hrozný zločin, máta myseľ
čo to má byť za nezmysel?
čože je to za blud v hlave
čo to tuná stváram práve?

duša stíchla, v srdci chlad
sýty som no cítim hlad
netvor v hlave tancuje
myseľ chorú drancuje

vymaniť sa z tohto stavu
opustiť chcem miestnosť tmavú
nech úderom pól noci
zbavím sa tej nemoci

© Róbert Mačej 2013

nedeľa 11. októbra 2015

…odpustenie…

zamatové čierne nebo nad hlavami ľudí
duša smutná v okovách
poznačená ťažkým hriechom
hľadajúca odpustenie, medzi nimi blúdi

silným prúdom v dave, cestičku si razí
chcela by prejsť na druhý breh
no hriech ju k zemi zrazí

kruto znáša ťarchu trestu
počuť plač a vzlykanie
nájsť nevie tú správnu cestu
kým nepríde svitanie

zamatové jasné nebo nad hlavami ľudí
anjel spásy vytasil svoj meč
šmahom ruky, duša voľná
okovy sú preč.

© Róbert Mačej 2013

piatok 2. októbra 2015

...Angela Makrela...



zátoku modrého mora, pláž piesočná lemuje
pod hladinou tvorstvo pestré, úprimne sa raduje

na čele tej super bandy, stojí ryba – makrela
meine liebe, čo ste tuná, mein name ist Angela“

tvrdohlavá, panovačná ryba všetkým vládne
tí čo štipku umu majú, sú z nej často na dne

jedného dňa do zátoky prišla veľká návšteva
Babrak – mečúň kričí na ňu: „nice to see you Angela“

z ďaleka jej prišiel prísne tajnú správu zvestovať
z pustých krajov k zemi tvojej rybky túžia cestovať“

netúži prísť na návštevu iba hlúčik jediný
horda rýb chce presťahovať komplet celé rodiny

ku zátoke panenskej sa črieda morská valí
mračná husté všade vôkol, lúče slnka halí

tuniak Rašíd ako prvý prehovoril k Angele
Salám moja, aké to tu strašne je byť veselé“

tak my tu, byť hladní, smädní, kde by mohli nocovať?
zabudnúť, že my tu u vás chcieť niekedy pracovať“

pozerať na môj rodina, to byť moje šproty
nedúfať, že dakedy ich poslať do roboty“

my tu neísť toľká cesta, aby také zmeny
radšej iba užívať si s vaše dcéry, ženy“

rozdeliť ich medzi svojich, tak Angela mudruje
u domácich nepokoj sa sekundami stupňuje

keine sorge, keine sorge, počúvajte všetci !
to, že chcú nám ublížiť sú len hlúpe kecy“

prichýliť je pre nás výzva, je to pre nás test
a ten, kto sa bude priečiť, neminie ho trest!“

všetko sa však komplikuje, chaos vládne v mori
všetci okrem makrely sú z toho vážne chorí

ako problém vyriešiť a ponaprávať chyby?
Angele chcú zrátať kosti v mori všetky ryby

ortieľ nad ňou vyniesli, už končí báseň “veselá“
v sieti vlastnej hlúposti sa zachytila makrela



© Róbert Mačej